Dobré ráno

Záznam chatu ze čtvrtka 5. srpna 2021

ANTI: „Jak jsou vnímáni v současnosti psychiatričtí pacienti nepsychiatricky nemocnými v ČR?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Žiaľ, stále je veľa predsudkov o psychiatrických nemocných, ktorí sú vnímaní resp. prezentovaní ako nebezpeční pre okolie. Napríklad v správach od polície môže vyzerať popis takto: Duševne chorý človek (pacient) spôsobil na úrade rozruch, napadol zamestnanca a pod... Ale neuvádzajú sa správy typu: Diabetik ohrozoval na ulici dôchodcov, alebo astmatik nadával na pracovníkov úradu... Situácia sa ale pomaly zlepšuje, mnohí pacienti napríklad s depresiou alebo úzkostnou poruchou bežne nie sú spoznateľní na ulici, alebo úplne normálne pracujú a spolupracovníci ani nemusia vedieť, že užívajú antidepresíva. Ale rozhodne je ešte v tejto problematike čo vylepšovať.“

SKINF: „Co by měl dělat v běžném životě a jak by se měl léčit pacient, který má obs. komp. poruchu se smíšenou poruchou osobnosti najednou?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Obsedantno kompulzívna porucha, ak je závažná, je ťažko liečiteľná. Ak je prítomná porucha osobnosti, možno ešte uvažovať o obsedantno kompulzívnej poruche osobnosti. Záleží v akej miere obmedzuje život a spoločenské fungovanie pacienta. Ak je porucha stredne ťažká alebo ťažká, mal by užívať antidepresíva. Ak je obmedzenie v živote závažné, treba zvážiť hospitalizáciu. Taktiež edukácia v danej oblasti je dôležitá, sú príručky písané odborníkmi, ktoré sú určené pre pacientov, a pacient si v mnohom môže pomôcť sám...“

ANTICYKLON: „Jaká by podle Vás měla být etika a morálka psychiatra/psychiatričky?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Všeobecne platí: "Primum non nocere", teda v prvom rade neublížiť. Veľmi dôležitý je "psychoterapeutický vzťah", založený na vzájomnej dôvere, kde má pacient priestor otvorene hovoriť o svojich problémoch, určite je pre pacienta lepšie, ak lekár a pacient sú v "rovnocennej pozícii", aby lekár nebol vnímaný ako "autorita v bielom plášti", ktorá má vždy pravdu a diktuje pacientovi, čo má robiť. Čo sa týka prístupu k rôznym skupinám pacientov, prístup psychiatra by mal byť rovnako vážny, či ide o akademicky pôsobiacu osobu vo vysokoškolských kruhoch, alebo nezamestnaného človeka, žijúceho na hranici chudoby.“

Anna: „Je nějaká souvislost mezi lymfosarkomem a psychiatrickými potížemi?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Ťažko jednoznačne odpovedať na túto konkrétnu otázku, záleží, čo bolo skôr, lymfosarkóm, alebo psychiatrické ťažkosti. Ale všeobecne onkologické ochorenia a psychika navzájom veľmi súvisia. Medzičlánkom je tu imunitný systém. Niekedy sa hovorí aj o "neuroimunite." Zjednodušene povedané, ak je dobrá nálada, je dobrá aj imunita. V tele človeka sa pravidelne vytvorí (zvrhne) nejaká malígna bunka, avšak zdravý imunitný systém ju rozpozná a zneškodní. V období dlhodobého stresu sa imunita oslabuje a organizmus je náchylnejší na rôzne ochorenia vrátane onkologických.“

ANTICYKLON: „Je OCD vyléčitelné?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „OCD je ťažko liečiteľné, závisí od stupňa závažnosti poruchy. Ľahšie OCD možno vyliečiť, niekedy je ale potrebné trvalé užívanie antidepresív. V niektorých prípadoch možno dosiahnuť tzv. "sociálnu úzdravu", keď človek síce svoje rituály má, ale nezasahujú výraznejšie do jeho fungovania, napríklad namiesto bežnej 1 hodiny rannej prípravy do práce, mu to trvá napr. 2 hodiny, ale príde včas. Sú však ťažké poruchy, ktoré sú pomerne rezistentné na liečbu, a aj pri vysokých dávkach antidepresív je pacient výrazne obmedzený v bežnom živote.“

ANTIMONY: „Je chorobná preciznost důvodem, aby se jí zabývala psychiatrie?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Chorobná precíznosť, perfekcionizmus môže byť osobnostnou črtou. Nemusí sa ním vždy zaoberať psychiatria. Záleží ale na tom, či takou precíznosťou nejako trpí daná osoba, či jej to komplikuje život, alebo trpí okolie, či ten perfekcionista nevyžaduje od okolia, aby robili veci podobne dôsledne ako on, či ich "neterorizuje." Ak si myslí človek sám o sebe, že je chorobne precízny (už len že sa tak nazval), tak môže vyhľadať psychiatra a poradiť sa o prípadnej liečbe... Ak naopak, zdravý človek vidí na niekom z okolia, že svojim perfekcionizmom terorizuje okolie (a neuvedomuje si to), tak tam je to ťažšie. Takému človeku je lepšie sa vyhnúť.“

STOP1: „Jaká je současná česká psychiatrie?“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Myslím, že na odbornej úrovni je dobrá. Pracoval som veľa rokov na Slovensku a môžem povedať, že česká psychiatria je na tom lepšie. Ale nie ani tak z hľadiska odbornosti, na Slovenskú sú tiež dobrí odborníci, ale je ich nepomerne menej. V ČR prebieha reforma psychiatrickej starostlivosti, vznikajú centra duševného zdravia, snáď sa dosiahne lepšie prepojenie psychiatrickej problematiky a sociálnej problematiky, ktoré navzájom úzko súvisia. Pacient by tak mal mať ľahší a bližší prístup k psychiatrickej pomoci, malo by byť menej "bariér", aby to nebolo len o ambulanciách a liečebňach. Aj vzhľadom k nárastu psychických porúch je v ČR nedostatok psychiatrov, pacienti majú problém nájsť ambulantného psychiatra, ktorí sú často plní a neberú už nových pacientov. Rovnako v niektorých liečebňach je málo personálu, navyše sú príliš zťažení byrokraciou, papiermi (80% práce patrí papierom a 20% času sa venuje pacientovi). Pacienti to vnímajú negatívne, môžu sa napr. častejšie sťažovať, čo následne vedie k tomu, že ešte dôslednejšie treba viesť dokumentáciu, aby pri každej drobnej udalosti či zmene bol podpis, dátum, čas, aby sa tam nenašla najmenšia chybička. To vedie k posilneniu byrokracie, potom papiere tvoria 90% a pacient 10%. Je to bludný kruh. Pritom keby sa napríklad venovalo viac času pacientovi, bolo by viac empatie, tak by sa pacient nemal potrebu toľko sťažovať.“

Marie: „p, dr. Sama citim, ze mam problem se zavislosti. Vzdy jsem odhodlana s tim neco delat, podstoupit lecbu. Ale cekaci doby na hospiutalizaci jsou tak dlouhe, ze me to nakonec odradi. Muzete mi poradit, krom toho nepit, abych to nejak zvladla sama? dekuji“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Dobrý deň, v niektorých liečebňach sú dlhé čakacie doby, napr. 2 mesiace, ale sú aj také, kde je to kratšie. Je dobré vybrať si liečebňu, ktorá sa venuje hlavne závislostiam, hoci by doba liečenia bola aj o nejaký mesiac dlhšia, resp. by bola liečebňa príliš ďaleko, s komplikovaným prístupom. Ono je niekedy lepšie, keď je tá liečebňa trochu izolovaná, aby pacient nemal tendencie predčasne odísť. Ak by ste mali termín nástupu na liečbu napr. za mesiac a nedokážete dovtedy nepiť (pri nástupe na liečenie pacient nesmie nafúkať, abstinenčný môže byť), tak je vhodné predtým ísť na klasické psychiatrické oddelenie na "detox" a odtiaľ byť po 2-3 týždňoch preložený priamo do liečebne.“

Ewa: „Dobrý den,zažila jsem smrt tatínka v přímém přenosu doma před 30 lety a od té doby já vášnivý čtenář nejsem schopna přečíst ani článek v novinách..je to způsobeno tím teaumatem? Děkuji za odpověď. Hezký den.“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Dobrý deň, takáto udalosť ako vo vašom prípade s veľkým emočným nábojom môže vyvolať tzv. Posttraumatickú stresovú poruchu, u ktorej je potrebná psychoterapia (prípadne aj lieky). Neviem, čo prežívate pri čítaní, čo Vás blokuje, či je to úzkosť, alebo strach, že sa dočítate niečo "katastrofické." Psychoterapia by mohla niektoré mechanizmy a prepojenia so stresujúcou udalosťou objasniť.“

Gabriela: „Dobre rano, pane doktore, prosim poraďte, co má dělat žena (moje kamarádka), když její manžel pije téměř 1 l vodky denně. A pozor, ještě užívá AD - Citalec a Lexaurin. Jak ho dotlačit k odvykací léčbě? On samozřejmě problém popírá a jeho obranou je slovní útok...“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Dobrý deň, v takomto prípade je ťažké donútiť človeka k liečbe, ak si problém nepriznáva. Bolo by dobré, keby navštívil ambulantného psychiatra (možno ho navštevuje, keďže berie lieky, ale tie môže písať aj praktický lekár). U niektorých pacientov často pomôže ultimátum, nepr. pohrozenie rozvodom, odsťahovanie sa, niekedy zatlačí zamestnávateľ. V extrémnych prípadoch ak by došlo napr. k trestnému činu nebezpečného vyhrážania, tak sa môže nariadiť ústavná ochranná protialkoholická liečba.“

evkos: „Jaká je pravděpodobnost, že si člověk dokáže se závislostí na alkoholu poradit sám? Pokud ještě není těžce fyzicky závislý, ale je rizikový. Hezký den :-)“

MUDr. Stanislav Ostatník: „Závislosť má 3 faktory vzniku a udržiavania: droga, osobnosť a prostredie. Alkohol je ľahko dostupný, často sa dáva ako dar, nedá sa pred ním tak ľahko skryť. Ak je silná osobnosť, má nejaké záujmy, koníčky, je to dobré. A prostredie: Je lepšie, keď má človek zázemie, rodina, priatelia, ak nemá príliš stresujúcu prácu. Človek nemusí byť fyzicky závislý, horšia je závislosť psychická, kde má vypestované a zakorenené určité patologické vzorce správania. Takže aj keď je pravdepodobnosť menšia, možno 10-20%, treba si určite urobiť plán a skúsiť to.“