História
Bathory
Erzsébet Báthory – Alžbeta Báthoryová sa narodila v roku 1560, bola šľachtičnou pochádzajúcou z jedného z najvýznamnejších uhorských rodov. Do jej rodiny patril aj poľský kráľ Štefan Báthory či sedmohradské knieža Gabriel Báthory. Nemenej významné postavenie vojenského poradcu kráľa Rudolfa II. zastával aj jej manžel František Nádašdy, za ktorého sa vydala ako pätnásťročná. Mala s ním päť detí – dcéry Annu, Katarínu a Pavla. Uršula a Andrej zomreli ešte ako malé deti. Manžel jej zomrel v roku 1604 na následky zranení z bojov.
Alžbeta žila v storočí mocenských a náboženských vojen a jej život neskôr ako vdovy, vlastniacej obrovské majetky, naozaj nebol ľahký. Uhorsko bolo rozdelené na Habsburskú a Osmanskú ríšu, hlavným mestom Uhorska bola Bratislava. Do tzv. Horného Uhorska patrilo Slovensko, časť Poľska, územie na východe tvorilo Sedmohradské kniežatstvo, ktorému vládol sedmohradský knieža Žigmund Báthory a neskôr jeho synovec Gabriel. Až do začiatku Pätnásťročnej vojny s Turkami v roku 1591 boli vzťahy medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou v podstate mierové. V rozpútaní vojny s Turkami hral na strane uhorskej politiky významnú úlohu aj Alžbetin manžel František Nádašdy. Turkov sa však z uhorského územia vytlačiť nepodarilo, zem bola neustálymi vojnovými útrapami vydrancovaná, Sedmohradsko rozvrátené. V posledných rokoch vojny (1604-1606) vypukla de facto vojna občianska, kedy Štefan Bocskai bojoval za koniec vojny s Turkami a proti habsburským snahám o rekatolizáciu krajiny. Obe sa podarilo ukončiť až v roku 1606, no v krajine ďalej pokračoval vnútorný boj medzi Habsburgovcami a uhorskou šľachtou. V tomto roku boli Habsburgovci prinútení obnoviť aj funkciu palatína, ktorú neobsadzovali už štyri desaťročia. Jedným z nich bol aj Juraj Thurzo, ktorý zohral takú osudnú rolu v živote Báthoryovej.
Počas Alžbetinho života bolo len málo takých rokov, keď sa nikde nebojovalo, keď vojaci nepáchali násilnosti na civilnom obyvateľstve, keď proti sebe nebrojili protestanti a katolíci, alebo jednotlivé protestantské náboženstvá – luteráni, kalvíni, unitári – medzi sebou. Vojna a násilie vtlačili svoju pečať na každú stránku života a zanechali svoje stopy aj v morálke .
Alžbeta Báthoryová sa stala legendárna na celom svete ako krutá grófka, vraždiaca nevinné panny, v krvi ktorých sa kúpala, aby si zachovala večnú mladosť. A nielen to – s pomocou niektorých slúžok dievčatá vraj týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom či polievala na mraze studenou vodou.
Názory na to, či Alžbeta skutočne všetky tieto zločiny vykonala, sa rôznia. Niektorí historici tvrdia, že áno, iní sa domnievajú, že ona sama sa stala obeťou sprisahania a špekulácií, ktoré ju mali pripraviť o majetky. Nikdy sa nenašli ani nezachovali dôkazy o tzv. „železnej panne“, pomocou ktorej mala zo svojich obetí získavať krv pre svoj kúpeľ a ani jeden svedok o krvavom kúpeli nikdy nevypovedal. Kúpať sa v krvi – a dokonca v takom množstve – nie je možné ani z fyzikálneho hľadiska. Jej zrážanlivosť je totiž taká rýchla, že vytvoriť z nej kúpeľ je prakticky nemožné.
Vyšetrovanie proti Alžbete začal palatín Thurzo v roku 1610. Bola obvinená z vrážd množstva mladých dievčat, pred vyšetrovateľmi vypovedalo viac ako tristo svedkov, no ich výpovede sa rôznia. Alžbeta bola obvinená, uväznená na Čachtickom hrade a začal sa proti nej pripravovať súd. Ten sa ale nikdy nekonal. Alžbetu z obvinení nikdy neusvedčili napriek tomu, že jej odsúdenie urgoval aj sám panovník. Je pravdepodobné, že celú záležitosť „ututlal“ sám Thurzo, ktorý nechcel kompromitovať vysokú šľachtu, ku ktorej Alžbeta patrila a napriek vážnym obvineniam zahral prípad do ústrania. Mal na to samozrejme vážne politické dôvody – záujmy uhorskej šľachty, ktorú sa vládnúci Habsburgovci snažili pripraviť o výsady a odsúdenie uhorskej grófky by mohlo mať ďalekosiahle následky.
Na druhej strane ale napriek snahe ututlať celý prípad, mohol mať Thurzo predsa len dôvod zničiť Alžbetu, preto viedol proti nej spomínané rozsiahle vyšetrovanie. V prípade jej odsúdenia alebo popravy by jej majetok, na tú dobu obrovský (vlastnila majetky nielen na území dnešného Slovenska, ale aj v Maďarsku, Rakúsku a Rumunsku) pripadol kráľovskej korune, na území Uhorska kráľovmu zástupcovi, čiže palatínovi. V momente Alžbetinho zatknutia ale vyšlo najavo, že napísala testament, ktorým svoj majetok rozdelila medzi syna Pavla a dve dcéry, ktoré mali za manželov významných uhorských veľmožov – Mikuláša Zrínyiho a Juraja Drugeta. Tým majetok zachránila, aby nepadol Thurzových či iných cudzích rúk.
Alžbeta po štyroch rokoch väzby v roku 1614 zomrela, no mnohé veci okolo jej osudu zostávajú nevypovedané a pravdepodobne takými už navždy zostanú.
Kto teda bola v skutočnosti Erzsébet Báthory – Alžbeta Báthoryová? Naozaj „krvavá grófka“, ako ju dnes historici prezývajú? Alebo bola iba veľmi pôvabnou a na svoju dobu veľmi vzdelanou ženou ovládajúcou niekoľko jazykov, vážne sa zaujímajúcou o prírodné liečiteľstvo? Žena s vybraným vkusom a zároveň natoľko bohatá, že iritovala mnohé šľachtičné svojimi originálnymi róbami ušitými pre ňu až v Taliansku? Bola psychopatickou sadistickou vrahyňou, alebo obeťou vtedajších pomerov plných temných intríg, ktoré zosnovali niektorí mocní, bažiaci po jej rozprávkovom majetku? Bola krutou, nemilosrdnou vladárkou či zraniteľnou, osamelou vdovou, prípadne obidvoma ženami v jednej osobe? Aj na niektoré z týchto otázok sa snaží odpovedať nový film Juraja Jakubiska.
Z Čachtického hradu, ktorý mal povesť najnedobytnejšieho v celej stredovýchodnej Európe, zostali po čase len ruiny, Čachtický kaštieľ v podhradí zmizol celkom. V malej obci sa dnes nachádza len múzeum, vlastniace jej jediný portrét dosť pochybnej umeleckej kvality, podľa ktorej sa nedá poriadne určiť ani Alžbetin vek. Z neho na nás zmyselne hľadí smutná a zádumčivá tvár, prísne zovreté pery prezrádzajú, že sa jedná o energickú ženu, zatiaľ čo veľké oči ukazujú smelosť a romantiku.