PORT → Horký led → Diskuse

Příští chat

Úvod » Horký led » Diskuse

Horký led

Přidat do mého PORTu

16. 1. 2008

Diskuse

• Reagovat JaG, 23. 2. 2012 17:55

  soda

  Je lepší použít místo kipřícího prášku jedlou sodu

• Reagovat JaG, 23. 2. 2012 17:51

  Množství

  Dobrý den , celý problém vzpočívá v tom žě horký led se vyrábí tak že se octan sodný smíchá s teplou vodou a potése tato směs se zahřívá dokud se octan sodný ve vodě nerozpustí poté se musí nechat vychladnout a dál už je to jenom na vás .množství octanu sodného a vody je 300g na 130ml.

• Reagovat Trouba, 27. 12. 2010 19:40

  Ryby

  Dobrý den, můžete mi laskavě vysvětlit, jak mi z tohoto receptu může vzniknout něco jiného než těsto pro ryby, které ryby nežerou protože je kyselé? V celém bytě cítím ocet, zničil jsem mamince kastrůlek a podle očekávání jsem směs za stálého míchání vylil do hajzlu. Můžete mi poradit jak dopadnu jinak?

• Reagovat Kája, 27. 12. 2010 19:35

  množství

  Dobrý den, nápad je velmi zajímavý, ale monli by jste zveřejnit kolik pytlíčků a kolik octa smíchat? Když jsem se pokoušel vyrobit octan sodný vznikla smrdící kaše která se akorát připekla do kastrůlku. Děkuji za odpověď.

• Reagovat peter, 6. 2. 2010 05:40

  je to urcite spravne?

  neviem isto ale je podla zmiesanim soli a octu nevznikne octan sodny...

• Reagovat neveroddoreven, 12. 4. 2009 19:49

  HORKÝ LED - ERRATA

  Dobrý deň, srdečne všetkých zdravím :)

  V prvom rade by som chcel tvorcom Portu zo srdca poďakovať - za všetku ich tvorivú energiu, ktorú vkladajú do popularizácie vedy; ako aj za ich odvahu zvoliť pre tento účel hraničný formát, ktorý odhaľuje aj poetické stránky vedy a ich umelecké súvislosti, či prinajmenšom aspoň vždy podfarbuje zaujímavé informácie skutočne veľmi kvalitnou hudbou, veľká vďaka preto menovite aj vašim hudobným dramaturgom! :)

  Musím povedať, že svojou "víziou" ste sa takmer stopercentne trafili do mojich vedecko-umeleckéch predstáv o popularizácii vedy, chýba mi už len istý explicitne "nelineárny" rozmer - hoci v tejto súvislosti ma už nemôžu neprenasledovať aj isté obavy o úspech u väčšinového publika; avšak za to, že takýto formát vôbec existuje Vám za mňa osobne, nepochybne, patrí veľké ĎAKUJEM.

  Na druhej strane musím tiež konštatovať, že hoci ilustratívno-imaginatívny prístup vašej produkcie mi je, a vždy bude veľmi blízky, ako vedec nemôžem súhlasiť s tým, keď isté obrazy a metafory prerastajú do poloprávd až neprávd - ako to z času načas pozorujem v Michaelových experimentoch. Tak napríklad v príspevku "Horúci ľad" sa Michael vo svojej metaforickej eufórii dopúšťa nielen niekoľkých drobných "mystifikácií", na ktoré čiastočne upozorňujem aj v sekcii DISKUSE, ale vyslovuje aj niektoré absolútne mylné tvrdenia!

  Ide predovšetkým o súvislosti, ktoré Michael naznačuje medzi octom a soľou, ktoré dodávajú chuť tradičnému anglickému fish 'n' chips, a octanom sodným, ktorý používa na ilustráciu konceptu podchladenej kvapaliny. Doslova o zmesi octu so soľou hovorí, že ju chuťou vnímame "vo forme" octanu sodného - že to, čo dáva chuť fish 'n' chips je tá istá zlúčenina, ako látka prítomná v príručných ohrievacích vrecúškach.

  Hoci je mi jasné že malo ísť najmä o vytvorenie istého informačného kontextu pre zvyšok príspevku, domnievam sa, že uverejňovať za týmto účelom zavádzajúce, či nepravdivé informácie nie je ani profesionálne, ani eticky korektné.

  Kyselina octová CH3COOH je slabá kyselina, a hoci sa vo vodnom roztoku čiastočne rozpadá na ióny CH3COO- a H+ (na rozdiel napr. od sacharózy, ktorá je kuchynským cukrom, či piperínu, ktorý je jednou z pálivých zložiek korenia - ktoré sú v roztoku prítomné ako celé molekuly), od silných kyselín sa líši tým, že tento rozpad nie je úplný - anióny CH3COO- nemajú takú schopnosť samostatnej existencie ako anióny odvodené od silných kyselín.

  Kyselina chlorovodíková HCl je naopak silná kyselina a anióny Cl- sú teda schopné existovať v roztoku samostatne, rovnako ako napríklad ióny Na+ odvodené od hydroxidu sodného, ktorý je vo svojich roztokoch tiež celkom rozpadnutý na ióny. Keď teda zmiešame ocot (kyselinu octovú) so soľou (chloridom sodným), výsledná zmes obsahuje ióny Na+, Cl- rovnako ako roztok chloridu sodného a ióny CH3COO- a H+ sú čiastočne rekombinované do neutrálnych molekúl CH3COOH, rovnako ako v roztoku kyseliny octovej.

  V zmesi soli a kyseliny octovej teda nedochádza k žiadnej chemickej reakcii, ktorá by sa dala označiť za tvorbu octanu sodného; a takáto zmes bude chutiť tak ako by ste to čakali od zmesi slanej a kyslej látky - slano a kyslo.

  Ak by ste však takúto chuť hľadali u octanu sodného, hľadali by ste márne. Keď octan sodný rozpustíte vo vode (v kadičke, či na jazyku), z kryštálovej mriežky sa uvoľňujú ióny Na+ a CH3COO-; a zatiaľ čo prvé sú schopné samostatnej existencie, tie druhé majú tendenciu rekombinovať sa s iónmi H+ na celé molekuly materskej kyseliny - CH3COOH. Pokiaľ náš octan sodný pripravujeme v čistej vode, táto reakcia s iónmi H+ vedie k uvoľneniu iónov OH- a roztok octanu sodného teda nebude kyslý, ale rovnako ako roztoky všetkých sodných solí slabých kyselín (akými sú napríklad aj mydlá) - zásaditý; a preto ani nebude chutiť kyslo, ale trpko a pálčivo.

  Inými slovami, nechcel by som si dochucovať fish 'n' chips octanom sodným miesto octu a soli, pretože to proste NIE JE to isté :)

  Na záver teda želám tvorcom Portu mnoho síl do budúcnosti a dovoľujem si vysloviť želanie, aby v budúcnosti takéto zbytočné faktické "preklepy" čo najmenej znehodnocovali ich ťažkú a väčšinou už aj tak len málo docenenú prácu.

  Prajem Vám veľa úspechov,

  xxx neveroddoreven@inbox.com

Pošlete svůj komentář

Nadpis:
Zpráva:  *
Pište s diakritikou (háčky, čárky). 1× Enter = odřádkování, 2× Enter = nový odstavec. HTML značky nejsou povolené.

Jméno:  *
Email:

Napište č. 27:  * Nevyplňovat:  *